Prečo kupujeme veci, ktoré vydržia len pár rokov, aj keď vieme, že to nedáva zmysel? Je nové vždy naozaj lepšie?
Udržateľnosť znamená mať niečo na 10-15 rokov, nie kupovať si každé dva roky nový produkt. Lacná a nekvalitná produkcia výrobkov zaplavila naše domácnosti aj miesta, kde fungujeme počas celého dňa.
Slovo, nad ktorým často premýšľam, je „udržateľnosť“. Čo všetko sa dá udržať a má význam udržiavať veci, alebo je nové vždy lepšie? Je naša zemeguľa pripravená na neudržateľnosť?
Naša obľúbená AI nám definuje toto slovo: Udržateľnosť je schopnosť uspokojovať naše súčasné potreby bez toho, aby sme ohrozili schopnosť budúcich generácií uspokojovať tie ich. Je to v podstate umenie žiť tak, aby sme „nepojedli“ zdroje planéty rýchlejšie, než sa stíhajú obnovovať.
V praxi to však vyzerá úplne inak.
Kedysi to bolo iné. Naši dedovia niečo vyrobili a používalo sa to ešte dlhé generácie. Veci mali svoju hodnotu aj životnosť. Dnes je situácia opačná. Dostupnosť a rýchla výmena je kľúčom k vybaveniu domácností, pracovísk, podnikov aj sveta okolo nás.
Má to však aj druhú stránku. Lokálne remeslá idú do úzadia a zberné dvory sú preplnené „vecami na jedno použitie“. Dostupnosť, aká tu nikdy nebola, veľké reťazce a dovoz z Číny neustále zásobujú náš trh. Na konci dňa však pri lacných veciach často prerobíme. Musíme ich meniť už po pár rokoch. Zostane len pocit, že sme na chvíľu ušetrili. Kúpili sme niečo, s čím sme napokon neboli spokojní. A ani nám to poriadne nesadlo tam, kde sme to chceli mať. Kde je kompromis medzi dobrou kúpou a lacným výrobkom ?
Už ako 18 – ročný som sa zamýšľal, ako je možné, že čínske obchody s oblečením vytlačili väčšinu predajcov textilu v mojom meste. Cena a nižšia kvalita vyhrali v spoločnosti, kde stačil pocit z lacnej kúpy. Ale bolo to naozaj tak? Pamätám si, že skutočne kvalitné značky vydržali svojmu majiteľovi niekoľko rokov. A pokojne mohli slúžiť ďalej. Ťažko by som mohol povedať to isté o veciach, ktoré vydržali len rok či dva.
Ako to vplývalo na naše mesto? Zamýšľal sa niekto nad tým, prečo je v našom meste taká slabá kúpna sila? Prečo ľudia siahajú po najlacnejších alternatívach? Prečo nemajú peniaze na kvalitnejšie veci? Nemali by sme naopak podporovať naše výrobky? A raz za čas podporiť poctivé remeslo? Nemali by sme zabúdať, že to, čo sa vyrobí doma, ostáva doma?
Nie je na mieste zamyslieť sa nad tým, že aj my vieme ovplyvniť niektoré veci?
Nedokážeme svojím nákupným správaním podporiť lokálne podniky? Udržať ich nažive. A možno ich priviesť aj k prosperite?
Celé to vyzerá ako súboj dvoch svetov. Ideálneho a toho „reálneho“ ktorý máme dnes. Problémom však je, že nákupná sila sa presúva do tohto „reálneho modelu“, a dopad na ľudí je tak každý rok tvrdší. Na Slovensku mizne stredná trieda a stagnujúca ekonomika tento rozdiel ešte viac prehlbuje. Je čas zamerať sa na to, čo dokážeme ovplyvniť, a nevyhovárať sa stále na zlú situáciu vo svete alebo na zlých politikov. Tento model nebude ideálny, no mal by fungovať tak, aby viac peňazí zostávalo doma a menej odchádzalo von.
Keď dovolíme vyrásť poctivej firme, porastie aj kvalita pracovného prostredia. Nebudeme musieť chodiť domov so sklonenou hlavou a dúfať, že zajtra bude lepšie. Máme čiastočný kľúč k zmene vecí k lepšiemu, no treba začať od seba. Túto zmenu za nás neurobí nikto zvonku. Sme to my na tomto ihrisku a je na nás, čo s tým urobíme.
Znova sme si zasnívali o niečom takmer nereálnom, a nebolo to len o nás. Bolo to o všetkých ľuďoch, ktorí stratili svoje sny a boli dotlačení k tomu, aby skončili s tým, čo ich bavilo a živilo. Náš projekt BeCreativeUs by chcel vrátiť bezpečie a pocit radosti z práce. Preto veríme, že ak to niekto dočítal až sem, zamyslí sa nad vecami, ktoré tu odzneli. Pomôž nám aj ty tvoriť lepší okres, kraj a krajinu.
